Ahojte! Ak ma poznáte určite viete, že som tzv. foodie alebot eda človek, ktorý miluje jedlo. A nie len jeho konzumáciu, ale aj jeho prípravu. No a práve mexické burrito je jedným z mojich najobľúbenejších! A preto, že sme teraz všetci doma a máme na varenie veľa času a nahromadili sa nám tu aj konzervy, ktoré sme kúpili v panike, že sa blíži apokalypsa, by som sa s Vami rada podelila o recept na moje burrito. Zvládne ho určite navariť úplne každý, dokonca aj tí menej zdatní kuchári, ale je to jedno z jedál na ktoré som veľmi hrdá. Recept sa skladá z troch najdôležitejších častí - guacamole (ktoré určite môžete pripraviť aj tak ako ho máte radi), ryžová zmes a fazuľová zmes. Burrito pokladám za jedlo, ktoré chutí lepšie bez mäsa a aj preto ho pripravujem v tejto vegetarian friendly verzii. No ak Vám srdce piští, určite sa nebojte experimntovať a pridať mäso. Odporúčam Vám si k príprave tohto jedla prizvať všetkých koho nájdete doma abuelitas, hermanas, hermanos, madres, padres, amigos a ideme na to! Uvedené množstvá sú na 4 burrita!
Ahojte! Keďže minulotýždňový článok s mojim playlistom mal u Vás celkom úspech, rozhodla som sa s vami zdieľať aj filmy, ktoré som za poslednú dobu videla a oslovili ma. Ja osobne sa považujem za filmového maniaka. Najmä v tom, že keď sa mi nejaký film páči rada si o ňom zisťujem veci ako sa natáčal, ako prebiehal výber hercov alebo aké easter eggs sú v ňom schované a celkovo aké detaily z neho robia taký skvelý film. No a keďže máme teraz všetci kopu času rozhodla som sa, že Vás dnes inšpirujem troma filmami, ktoré sa mi za poslednú dobu veľmi páčili. A ešte by som rada podotkla, že výber hercov v týchto filmoch has nothing and everything s tým prečo sa mi páčili :)
Lady Bird (2017)
Ahojte! Dlho sme sa nepočuli a nevideli. Ak ma sledujete na Instagram (@ifonka_), tak ste si ale asi všimli, že v mojom živote nastali určité zmeny. Pre Vás teda navonok najmä to, že mám oholenú hlavu. Bola by som rada ak by som mohla povedať, že som bola odvážna a bol to nejaký silno umelecký zámer. Opak je však pravdou a dnes by som Vám o svojej operácii mozgu aspoň niečo málo rada povedala. A možno niekto kto sa v živote ocitol v podobnej situácii, nebude cítiť až tak sám. Aspoň na chvíľu.
Poviem Vám úprimne, že o tom či tento článok vôbec napíšem som rozmýšľala veľmi dlho. Po prvé pretože som sa na to necítila. No a po druhé som nabrala nejaký zvláštny pocit, že keď už budem pripravená o operácii hovoriť bude to znamenať, že je to za mnou a tým pádom to enjako zarieknem. Áno znie to čudne, priznávam. A v tejto chvíli si stále nemyslím, že som an to úplne pripravená, ale mám chuť to zo seba dostať von a to možno stačí.